Pre zobrazenie cien na našich veľkoobchodných stránkach je potrebná registrácia, po schválení a Vašom prihlásenie je Vám k dispozícii kompletný sortiment vrátane cien. Zavrieť

Otto Wichterle

Otto Wichterle (27. októbra 1913 Prostějov - 18. augusta 1998) bol český vynálezca a chemik; je považovaný za zakladateľa makromolekulárnej chémie. Preslávený je svojím vynálezom mäkkých kontaktných šošoviek, z jeho ďalších 150 vynálezov sú známe umelé polyamidové vlákno - silon a hydrogél.

Otto Wichterle sa narodil v Prostějove v rodine továrnika - jeho starý otec (neskôr aj otec) vlastnil továreň na poľnohospodárske stroje. Po maturite v roku 1931 sa zapísal na štúdium chémie na Fakulte chemicko-technologického inžinierstva v Prahe. Štúdium zakončil doktorátom v roku 1936; potom zostal na fakulte ako asistent, iba však do uzavretia českých vysokých škôl nacistami 17. novembra 1939.

Potom získal zamestnanie vo výskumnom ústave Baťových závodov v Zlíne. Od roku 1940 tu viedol výskumnú skupinu zaoberajúce sa polyamidy. V roku 1941 stál na pokraji prevratného objavu pružného vlákna; výskum však nedokončil pretože chcel zabrániť tomu, aby objav padol do rúk nacistov. Jeho výroba pod obchodným názvom Silon tak začala až o desaťročie neskôr. Do ústavu sa vrátil až v roku 1945, kedy začal tiež prednášať anorganickú a organickú chémiu. V roku 1949 bol Wichterle menovaný najskôr asistentom a potom profesorom a vedúcim oddelenia technológie plastických materiálov, ktoré založil.

Prvým impulzom k Wichterleho práci na objave mäkkých kontaktných šošoviek bol jeho náhodný rozhovor vo vlaku po ceste z Olomouca do Prahy roku 1952. Spolucestujúci čítal odborný článok o možnostiach chirurgickej náhrady oka. Wichterle si uvedomil, že problém by išlo vyriešiť zostrojením šošovky z hydrofilného polyméru. Tak začal pracovať na tomto probléme, ktorému neskôr venoval väčšinu svojho ďalšieho úsilia. Prvý prototyp sa mu podarilo vyrobiť a sám vyskúšať roku 1957. Tieto šošovky mali drsný povrch a v oku pálili, však Wichterle si na vlastné oči overil, že šošovky je možné použiť pre korekciu zraku.

Roku 1958 sa stal Wichterle obeťou politické čistky; komunisti vo vedení VŠCHT ho vylúčili z fakulty pretože nebol členom KSČ rovnako ako jeho najlepší študenti. Výskum kontaktných šošoviek na VŠCHT bol oficiálne ukončený. 4. decembra 1958 bola rozhodnutím Prezídia Československéb Akadémie Vied premenovaná Laboratórium vysokomolekulárnych látok na Ústav makromolekulárnej chémie a Wichterle sa stal jej riaditeľom. Ani tu však nesmel vo výskume kontaktných šošoviek pokračovať, preto ho začal vykonávať vo svojej domácej laboratóriu oi. So svojou ženou Lindou.

V roku 1961 stál Wichterle u vzniku novej metódy adiabatické polymerizácie kaprolaktámu ktorá bola neskôr využívaná na priemyselné zhotovovanie odliatkov.

Pokrok v technológii výroby kontaktných šošoviek zaznamenal v roku 1961 kedy s pomocou primitívnych prvkov, oi. Stavebnice Merkúr a dynama z bicykla realizoval metódu odstredivého liatia. To umožnilo vyrábať jednak kvalitnejšie šošovky, jednak aj ich produkciu v malých sériách - začiatkom roka 1962 ich vyrobil na päť tisíc.

Jeho rozkol s vládnucou garnitúrou bol dovŕšený po invázii vojsk armád Varšavskej zmluvy r. 1968 kedy pripojil svoj podpis pod petíciu 2000 slov a pri vystúpení v národnom zhromaždení kritizoval politiku vedenia KSČ. Za to bol zbavený miesta riaditeľa Ústavu makromolekulárnej chémie, naďalej smel v ústave pracovať len ako radový vedec a jeho meno nesmelo ani figurovať na zozname profesorov ústavu.

V roku 1990 bol Wichterle rehabilitovaný a následne zvolený prezidentom ČSAV. Túto funkciu zastával až do rozdelenia Československa v roku 1993. V tomto roku bol jeho menom pomenovaný asteroid Wichterle. Zomrel roku 1998.

Videonávod ako si na nasadiť kontaktné šošovky. Produkty
na porovnanie (0)

Prihlásiť sa k newsletteru

Prihlásením k newsletteru získate pravidelné informácie o zľavách a novinkách v našej ponuke.


Zavrieť